Odstupné a odchodné sú dva rôzne pracovnoprávne nároky, pri ktorých môže zamestnanec pri skončení pracovného pomeru získať finančné plnenie; nárok na odstupné a odchodné vzniká za presne určených podmienok podľa Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z.). V nasledujúcom texte nájdete stručnú odpoveď, právny základ, praktický postup výpočtu, potrebné doklady a typické spory.
Právny základ
Nárok na odstupné upravuje zákon č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce), konkrétne ustanovenia § 76 (odstupné) a § 76a (odchodné). Dôvody skončenia pracovného pomeru, ktoré vedú k nároku na odstupné, vyplývajú z § 63 Zákonníka práce (organizačné dôvody a ďalšie dôvody uvedené v zákone).
Kedy vzniká nárok na odstupné a kedy na odchodné
Nárok na odstupné vzniká, ak zamestnávateľ skončí pracovný pomer zamestnancovi výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce (napr. zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa, nadbytočnosť) alebo ak zamestnanec dlhodobo stratí spôsobilosť vykonávať prácu z dôvodu zdravotného stavu. Nárok môže vzniknúť aj pri dohode o skončení pracovného pomeru, ak dohoda znie na dôvody podľa § 63.
Nárok na odchodné vzniká pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok alebo pri priznaní invalidného dôchodku (ak pokles schopnosti zárobkovej činnosti je viac ako 70 %) a zamestnanec požiadal o dôchodok pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po ňom (§ 76a Zákonníka práce).
Ako sa vypočítava odstupné a odchodné
Výpočtový základ pre oba nároky je priemerný mesačný zárobok zamestnanca podľa príslušného ustanovenia Zákonníka práce (§ 134 a súvisiace ustanovenia určujú spôsob výpočtu priemerného zárobku, ak je to potrebné overiť podrobnejšie, obráťte sa na oficiálne znenie zákona).
Odstupné — kľúčové pravidlá
- Pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľom patrí odstupné najmenej v sume podľa dĺžky trvania pracovného pomeru: 1× priemerný mesačný zárobok (ak pracovný pomer trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov), 2× (pri 5–10 rokov), 3× (pri 10–20 rokov), 4× (pri 20 a viac rokov). (Pozri § 76 ods. 1.)
- Pri skončení dohodou z dôvodov podľa § 63 platí výška odstupného podľa kratších hraníc: už pri menej ako 2 rokoch môže byť nárok na 1× priemerný zárobok; následné násobky sú posunuté o obdobie podľa § 76 ods. 2.
- V prípade, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania, môže nastať právo na odstupné vo výške najmenej 10× priemerného mesačného zárobku (§ 76 ods. 3).
- Ak zamestnanec nastúpi späť k tomuto istému zamestnávateľovi pred uplynutím času, ktorý vyplýva z poskytnutého odstupného, môže byť povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť (§ 76 ods. 4).
Odchodné — kedy a v akej výške
- Odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok je najmenej v sume jedného priemerného mesačného zárobku, ak zamestnanec podal žiadosť o dôchodok v zákonnej lehote (pred skončením alebo do 10 pracovných dní po skončení). (§ 76a ods. 1–2.)
- Odchodné patrí len od jedného zamestnávateľa a zamestnávateľ nie je povinný ho poskytnúť pri okamžitom skončení pracovného pomeru z dôvodov, ktoré zákon vylučuje (§ 76a ods. 3–4).
Praktický postup a potrebné doklady
- Overte, z akého dôvodu sa pracovný pomer končí a či dôvod zodpovedá § 63 Zákonníka práce (organizácia, nadbytočnosť, zdravotný dôvod a pod.).
- Požiadajte zamestnávateľa o písomné potvrdenie o skončení pracovného pomeru a o údaj o poskytnutí odstupného/odchodného v potvrdení o zamestnaní.
- Pripravte si doklady pre výpočet priemerného zárobku (pasy výplat, potvrdenia o príjmoch za rozhodné obdobie, prípadne lekárske posudky pri zdravotných dôvodoch alebo rozhodnutie o priznaní dôchodku pri odchodnom).
- Ak zamestnávateľ ponúkne dohodu o skončení pracovného pomeru, venujte pozornosť zneniu dohody a výške odstupného — dohoda môže mať vplyv na dobu, od ktorej sa počíta nárok a na formu výplaty.
Časté spory
V praxi sa spory najčastejšie týkajú:
- určenia, či dôvod skončenia je skutočne organizačný (nadbytočnosť) alebo neprimeraný (zamestnanec sa odvoláva na neoprávnené ukončenie pracovného pomeru);
- správneho výpočtu priemerného výdělku (rozdielne rozhodné obdobia, príplatky, premie);
- aplikácie prechodov práv a povinností pri prevode podniku (kedy odstupné nepatrí podľa § 76 ods. 5);
- nároku na odchodné — splnenie podmienky podania žiadosti o dôchodok v zákonnej lehote.
V sporoch je rozhodujúce preukázanie skutkového stavu (písomné rozhodnutia zamestnávateľa, osobné doklady, lekárske posudky) a často výsledok závisí od posúdenia súdu alebo iných orgánov. Pri podozrení na neplatné skončenie si prečítajte náš článok o nárokoch z neplatného skončenia pracovného pomeru.
Časte otazky
1. Musí mi zamestnávateľ dať odstupné automaticky pri výpovedi z organizačných dôvodov?
Ak výpoveď zamestnávateľa patrí medzi dôvody uvedené v § 63 Zákonníka práce, zákon ustanovuje minimálny nárok na odstupné podľa § 76; zamestnávateľ tak musí vyplatiť odstupné najmenej v zákonom stanovenej výške, pričom môže byť v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise aj vyššie.
2. Môžem dostať súčasne odstupné aj odchodné?
Áno — nároky sa navzájom nevylučujú, ak sú splnené podmienky pre oba (napríklad skončenie z organizačných dôvodov a zároveň ide o prvé skončenie po nadobudnutí nároku na dôchodok); výška každého plnenia sa posudzuje osobitne podľa príslušných ustanovení (§ 76 a § 76a).
3. Ako dlho mám na to, aby som sa domáhal svojich práv, ak zamestnávateľ nevyplatil odstupné?
Lehoty na uplatnenie nárokov sú procesne dôležité a závisejú od povahy nároku; pri nároku z neplatného skončenia sú lehoty upravené v Zákonníku práce. V sporných prípadoch je vhodné konať bez zbytočného odkladu a vyhľadať právne poradenstvo. Viac o postupoch pri neplatnom skončení nájdete v našom článku o nárokoch z neplatného skončenia pracovného pomeru.
Kedy vyhľadať advokáta: Ak zamestnávateľ popiera organizačný dôvod, nesúhlasí s výpočtom priemerného zárobku, odmieta vyplatiť zákonné plnenie alebo ide o kombináciu odchodného a odstupného so spornými skutkovými okolnosťami, odporúčame vyhľadať odborné právne poradenstvo v pracovnom práve. Podrobne vám pomôžeme pripraviť podklady, vypočítať nárok a prípadne zastupovať v spore.
Viac o našich službách v oblasti pracovného práva nájdete na stránke Pracovné právo a o nás na O nás.
Právny stav overený ku dňu 2026-11-11.
Hlavné použité oficiálne zdroje:
- Zákon č. 311/2001 Z.z. – Zákonník práce (znenie účinné k 1.1.2026)
- Slov-Lex – Zbierka zákonov: Zákonník práce
- Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR – informácie ku odstupnému/odchodnému
Táto publikácia poskytuje všeobecnú informáciu o právnej úprave a nenahrádza konkrétne právne poradenstvo; v konkrétnych prípadoch odporúčame individuálne posúdenie.