Stručná odpoveď
dohody mimo pracovného pomeru umožňujú krátkodobé alebo príležitostné zamestnanie s nižším rozsahom práv a povinností ako pri pracovnej zmluve; zákon stanovuje konkrétne limity (napr. dohoda o vykonaní práce do 350 hodín/kalendárny rok, dohoda o pracovnej činnosti do 10 hodín/týždeň alebo 520 hodín/rok pri sezónnej práci) a zvláštne pravidlá pre evidenciu a platenie odvodov. Podnikateľ alebo zamestnávateľ je povinný dohody viesť písomne a splniť oznamovacie povinnosti voči zdravotnej a sociálnej poisťovni. (zákon č. 311/2001 Z. z., § 226, § 227, § 228a).
Kedy a prečo sa používajú dohody mimo pracovného pomeru
Dohody mimo pracovného pomeru (v Zákonníku práce označené ako dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov) slúžia na príležitostné alebo vopred vymedzené práce, ktoré nie sú trvalým výkonom práce v zmysle pracovnej zmluvy. Zákonník práce ich upravuje v častiach o dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (zákon č. 311/2001 Z. z., § 223 a nasl.).
Limity pracovného času pri dohodách
Hlavné limity, ktoré musíte poznať:
- Dohoda o vykonaní práce – rozsah pracovnej úlohy nesmie presiahnuť 350 hodín v kalendárnom roku. Dohoda sa uzatvára písomne. (zákon č. 311/2001 Z. z., § 226).
- Dohoda o pracovnej činnosti – štandardne najviac 10 hodín týždenne; pri dohode na výkon sezónnej práce je možné dohodnúť až 520 hodín v kalendárnom roku s obmedzením priemerného týždenného času. (zákon č. 311/2001 Z. z., § 228a).
- Dohoda o brigádnickej práci študentov – priemerný rozsah najviac 20 hodín týždenne (posudzuje sa priemer za dobu dohodnutej práce). (zákon č. 311/2001 Z. z., § 227).
Tieto limity sú záväzné a do rozsahu sa započítava aj práca vykonaná na iné dohody u toho istého zamestnávateľa.
Odvody a oznamovacie povinnosti
Otázka odvodov pri dohodách je častá a zložitejšia, lebo závisí od druhu dohody, pravidelnosti príjmu a toho, či má osoba aj iný príjem zo zamestnania.
- Pre zdravotné poistenie platí, že zamestnávateľ je povinný prihlásiť a evidovať dohodára v zdravotnej poisťovni a platiť preddavky na poistné v prípadoch, keď to zákon vyžaduje; za osobu pracujúcu len na dohody sa spravidla prihlási a odvody sa vypočítajú z dosiahnutého príjmu. (Všeobecná zdravotná poisťovňa).
- Sociálne poistenie (Sociálna poisťovňa) rozlišuje, či ide o dohodu s nárokom na pravidelný mesačný príjem alebo o nepravidelný príjem; pri pravidelnom mesačnom príjme vznikajú povinnosti na platbu poistného (dôchodkové, nemocenské atď.). Presné podmienky a oznamovanie pri dohodách upravuje Sociálna poisťovňa a príslušné zákonné ustanovenia.
V praxi to znamená, že pri plánovaní práce na dohodu si treba vždy overiť, či by váš mesačný príjem z dohôd nevyvolal povinnosť odvodov – a to pre zamestnávateľa i pre vás. Pri kombinácii pracovnej zmluvy a dohody u toho istého zamestnávateľa sa vyhodnocuje súhrn príjmov a trvanie vzťahov (viac informácií poskytuje Sociálna poisťovňa a Všeobecná zdravotná poisťovňa).
Rozdiely oproti pracovnej zmluve
Hlavné rozdiely, ktoré rozhodujú pri voľbe medzi dohodou a pracovnou zmluvou:
- Rozsah a trvalosť práce: pracovná zmluva je určená na trvalejší výkon práce (plný alebo čiastočný úväzok), dohody sú na konkrétne úlohy alebo príležitostné činnosti.
- Práva a istoty: pri pracovnom pomere vzniká nárok na dovolenku, ochranu pri pracovnej neschopnosti, výpovedné lehoty a ďalšie pracovnoprávne nároky upravené Zákonníkom práce; pri dohodách tieto nároky vznikajú iba vtedy, ak to strany dohodnú alebo ak zákon inak neurčuje (zákon č. 311/2001 Z. z., príslušné ustanovenia časti tretiej).
- Evidencia pracovného času: u dohôd je potrebné viesť evidenciu podľa typu dohody (napr. zaznamenanie dĺžky časového úseku pri DVP alebo začiatku a konca výkonu pri DPČ/brigádach).
- Odosobnenie odvodov: u pracovného pomeru sú odvody štandardné a pravidelné; pri dohodách závisia od pravidelnosti príjmov a od toho, či ide o študenta, dôchodcu a pod.
Kedy kontaktovať advokáta alebo odborníka
Odporúčame konzultovať s právnikom alebo mzdovým poradcom najmä v týchto situáciách:
- ak dohody u jedného zamestnávateľa presahujú zákonné limity,
- ak chcete mať istotu, či z dohody vznikajú odvody alebo pracovnoprávne nároky,
- pri sporoch o zaplatenie odmeny, zodpovednosť za škodu alebo pri zneužívaní dohôd namiesto pracovného pomeru.
Pre praktické otázky o bežných postupoch pri uzatváraní dohôd a mzdovej agende nájdete všeobecné informácie aj na stránke Pracovné právo kancelárie.
Časté otázky
Môžem pracovať na viac dohôd u rôznych zamestnávateľov bez odvodov?
Áno, môžete, ale odvodové povinnosti sa posudzujú osobitne podľa každého zamestnávateľa a podľa celkového charakteru príjmov; pri niektorých dohodách (napr. pri pravidelnom mesačnom príjme) vznikajú povinnosti na sociálne poistenie. Overenie konkrétnej situácie odporúčame u Sociálnej poisťovne.
Čo ak zamestnávateľ použije dohodu namiesto pracovnej zmluvy?
Ak skutočný charakter vzťahu zodpovedá pracovnému pomeru (pravidelná a trvalá práca, nadriadenosť, výkon práce podľa pokynov), môže ísť o skrytie pracovnoprávneho vzťahu; v takom prípade môžete vyhľadať právne poradenstvo a zvážiť úkony na vymáhanie nárokov podľa Zákonníka práce.
Kde nájdem zmeny pravidiel za posledné obdobie?
Hlavné zmeny Zákonníka práce týkajúce sa dohôd boli prijaté novelou (napr. novela účinná od 1.1.2025). Pre súhrn noviel a ich vplyv odporúčame prečítať si aktualizované prehľady alebo odborné články, napríklad v našom blogu o zmenách v legislatíve.
Ak potrebujete podrobné posúdenie vašej konkrétnej pracovnoprávnej situácie alebo pomoc s prípravou dohody, obráťte sa na nás; o našej kancelárii a tíme sa dozviete viac na stránke O nás.
Pre termín konzultácie nás kontaktujte cez Kontakt.
Právny stav overený ku dňu 3. novembra 2026.
Hlavné použité oficiálne zdroje:
- Slov-Lex: zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) a novela č. 324/2024 Z. z.
- Sociálna poisťovňa: informácie o sociálnom poistení dohodárov
- Všeobecná zdravotná poisťovňa: povinnosti platiť zdravotné poistenie pri dohodách
- Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny: informácie o dohodách